Básničky pre Paľka

NOVÉ!!! – Zimné

Snehová vločka ovečka

 

Studený vetrík z doliny duje,

Ovečka Beluška  v povetrí tancuje i poletuje.

Kožúštek teplúčky jagá sa v slnci,

zúbkami naprázdno cinkajú vlci.

 

Pastierik Púpavka načiahne dlaň,

Ovečka Beluška sadne si naň.

Kožúštek teplúčky zmení sa v kvapôčku

na líci Paľkovom vykúzli jamôčku.

 

Ovečky Belušky padajú z nebíčka.

Paľkovi na vlásky, noštek i na líčka.

Ovečiek Belušiek má plné stádo,

Tancujú vo vetre, tancujú nadol.

 

Svet v kožúšku ovečky

 

Podišiel Pastierik k okienku,

Pritisol noštek a tíško dýchol,

Mrázik sa ustúpil na skielku

a Paľko Púpavka odrazu zhíkol.

 

Drevená chyžka, v ktorej on býva,

Hájiček brezový i jeho lipka,

V bielučkej vlne zrazu sa skrýva,

Neveriac očkami Pastierik klipká.

 

Kožuštek ovečky prikryl dnes v noci zem

a celý Paľkov svet vošiel sa doň,

„Že je to snežik to predsa viem“,

Pochytí sane a beží von.

Pastierik Paľko Púpavka

 

V brezovom hájičku

na nebo hľadí

v dlani má paličku

v myšlienkach jemnúčko ovečku hladí.

 

Pastierik Paľko leží rád v tráve,

Klobúčik nosí na strapatej hlave.

Volajú ho Paľko Púpavka,

Hájiček brezový je jeho bútľavka.

 

Tam sa rád ukrýva

Pred letným slniečkom,

Tam sa rád zhovára

S bielučkou ovečkou.

 

Vraví jej o krásach tohoto kraja,

Kde bytosti, stromy, voda i tráva,

V Nebeský košiar, v Raj na zemi,

Spoločne láska spája.

 

V sníčku sťa v páperí

Neveľkú lipku Paľko objíma,

Ta korunou lístia tichúčko ševelí,

na veľkú Matku Lipu spomína.

 

Pastierik Púpavka svoj sen si sníva,

V zelenom brezovom háji,

Vtáča sa z konára na neho díva

Dych vtáčí tají.

 

Vetrík ho troška pošteklí ,

S kaderím vláskov sa poihrá,

Žltý peľ púpavienky,

Jemne mu nos dá.

 

Preto je Púpavkou Paľko,

Pre žltý noštek,

Doma ho čaká mať, naňko,

Na nos mu dajú božtek.

 

Mäkký mach

Mäkký mach, zelený a svieži,

Na ktorom v bielom kožúšku ovečka leží.

Stebielko trávy slniečko hladí,

Cez kožuštek machu

Dostať sa k ovečke trpezlivo na svet snaží.

 

Aj drobné kvieťa hľadí zo zeme,

Núka ovečkám svoje lupene.

 

Kožuštek machu zelený.

Objíma kožuštek ovečky bielený.

Teplo je obom v objatí,

Pastierik Paľko, vie že žiadna z ovečiek sa mu tak nestratí.

 

Chlieb

V hnedej zemi zrnko zrna spí,

Čaká ho v živote úloha veľká:

Paľka Púpavku v jeden deň nakŕmiť,

No najprv samo vyrásť do stebielka.

 

Mamička Zem teplo i vodu mu núka,

V postieľke hlinenej rastie zrnka sila,

Keď príde jeho čas košieľka mu puká,

By jeho moc sa znásobila.

 

Na stonke tenkej dvanásť bratov zrna

Drží ich puto v jeden šík,

Hlávka ich je veľkých plánov plná,

Chodieva ich zrána zdraviť Paľko Pastierik.

 

A keď príde zlatej žnivy čas,

Zostúpia bratia do vrecúška z plátna,

By ako chlebík stretli sa všetci zas,

Ich púti nevyrovná sa tak žiadna.

 

Roztvorí plátenko Pastierik Púpavka,

Rúčkami driečnymi chopí sa krajca,

V ústach sa začína chlebová rozprávka,

Dvanásti zrnkoví bratia chytia sa tanca.

 

Vďaka Ti Matka Zem

Za chlebík voňavý.

Celý ho isto zjem.

Hovorí Paľko so žltým nosom od púpavy.

 

ZUB

 

V komore sedí zub,

je len slabý a maličký,

ešte sa len driape na svet

a čaká posily – zuby stoličky.

 

Ktosi tu zúrivo klope,

Do dverí sa tlačí,

Pozor! Ide rožok biely,

Či len budú zúbku sily stačiť.

 

O chvíľu sa vlna valí,

Vytŕča spod mliečnej hladiny,

Že vraj  mu chce iba dobre,

Vraj pre zdravie jeho zubnej skloviny.

 

Pootvoril zúbok vráta,

hľadí smelo von,

A hľa! Ďalšia zubná čata

Vyzbrojená úsmevom.

 

To je krása! Zúbok vraví.

Aká milá komora,

zuby sú sťa drahokamy!

A s radosťou mamičkin hlas zavolá:

 

„Pozerajte všetci

prvý zub je tam,

Nože Paľko otvor ústa

a urob nám hami-ham.“

 

Lipka

 

Drobúčka rúčka k lipke sa načiahne,

Do dlane chytí jej tenký driek,

Pastierika Paľka a jeho krásny strom

Spája ich krásny mladý vek.

 

Lipku tu zasadil ňaňko Miško,

Sklonil sa k nej vtedy a prosil tíško,

Aby len dozrela nad malým Paľkom,

Aby len dozrela aj keď už bude Paľko ňaňkom.

 

Prosila i mať za jeho zdravie,

Za silu, za šťastný život, múdrosť

Nech nohami pevne stojí v tráve,

Nech lásky má pre celý svet dosť.

 

Mocná dlaň k lipke sa načiahne,

A mocne objíme jej statný driek,

Baču Paľa a jeho krásny strom,

Spája ich krásny zrelý vek.

 

Murka

Domec má okien pár,

I veľké dvere sťa vráta,

V najmenšom okienku deň i noc,

Domácich ktosi máta.

 

Má oči – očiská,

I ostré pazúry

Pod nosom fúziská

Nikdy však nezúri.

 

Stále len očami prosebne kuká,

Nosom sklo rosí

Pusťte ma domáci, pusťte ma „dnuka“

Prosí a prosí.

 

V domci má peliešok,

V zime v ňom spáva,

Na peci, pri peci,

O mraze treskúcom

Ani sa nenazdáva.

 

Fúzikom zabrní,

Pretrie ho labkou,

V peliešku teplúčkom,

Zoznámte sa s našou mačkou.

 

Je tu však jar,

Je tu však leto,

Pre Teba stvorenie

v našom domci miesto nieto.

 

Mura je meno jej,

Má krátky chvostík,

V bitke pod okienkom

„chapsol“ ju susedov pes Bobík.

 

Okienko najmenšie

Je zdolať istejšie

Dvere sťa vráta

Stráži pre zmenu pes Aida.

 

Deň i noc, noc i deň,

V okienku stojí,

Brutovských psov sa Mura naša

preukrutne bojí.

 

Ďuro

 

Na záhone kvitne kvieťa

Nad ním stojí jabloň stará

Do lístia sa skrylo dieťa

Ale vlastne čo to táram.

Je to síce živý tvor,

Ale miesto nôh má labky

Tu je jeho panstvo – dvor

Kocúr Ďuro žije u Paľkovej babky.

 

Na záhone kvitne kvieťa,

Nad ním stojí jabloň statná.

Ďurov nos sa zatrblieta,

Keď vykúka spoza jej pňa.

Zagúľa očami šibalsky,

Chvostíkom mykne sem a tam,

Dobrotku čaká od babky

Tanierik svoj si ovonia – oňuchá.

 

Keď príde k babke Paľko Púpavka,

Ďuro len v lístí čučí,

S Paľkom ver nie je zábavka,

Keď pred ním beží o dušu fučí.

 

Kocúr je veru postava riadna

Má veľký kotlík na brušku.

U babky ráta sa ako jednotka stravná,

Najradšej máva bryndzovú halušku.

 

Ťažko mu veru pred Paľkom bežať,

Nedať sa ťahať za uši.

Keďže je naozaj obrovský jedák,

Každý skok ba i krok poriadok v brušku mu naruší.